No táto predomnouje tu sama. Je celkom pekná, no smútok, ktorý ma v očiach ju trochuzúbožil. Alebo možno tie mokré vlasy, čo jej padajú do tváre. Mmm, dnes je počasienič moc. Deň ako stvorený na pohreb.
Ostala tuposledná spolu s opršanými kvetmi. Och! Keby už šla. Kvôli nej tu musímmrznúť tiež. Aj keď som anjel, je mi zima. A kvôli nej tu musím byť eštechvíľu. Kvôli jej a jeho Duši, presnejšie. Musím dávať pozor aby sa jehoDuša nerozhodla zostať tu, alebo v nej. Ak by ostala tu, nebola by to ažtaká tragédia, no nadriadení majú iný názor. Už som toho pobabral dosť, trebasa snažiť. Bude to asi ťažký oriešok.Mladá láska je v Duši. Má tam domov a nedá sa tak ľahko vyhnať. Onajeho Dušu nenechá odísť tak skoro, aj keď vo vlastnom záujme by mala. Duše,ktoré uviaznu v Duši najmilovanejšieho, spravia z človeka trosku.Zvyknú byť zákerné. Doženú žijúcu Dušu k šialenstvu a telo do hrobuvedľa. Koľko poznám takých prípadov... zo 20? Niekto umrel, jeho žijúcu Dušudostala mŕtva predčasne k sebe. Možno to tak má byť. Ak jedna Duša nemôževydržať tú prázdnotu bez druhej, tak si ju vezme po čase k sebe. No terazsa to stať nesmie. Vyradia ma ak niečo pobabrem. Vezmú „krídla" a bude zomňa bludička. Anjel bez práce. Uff. Toto nie.
Podľa mňa smrťtohto mladíka nebola moja vina. Iba na chvíľku som si odskočil. Koho by prosím vásbavilo strážiť 20ročného in-line -istu celé dni? Ten trik už predvádzaltoľkokrát a vždy sa mu podaril. Mne sa podaril. Niekedy mal namále, novďaka mojej ochrane vyviazol iba s vytknutým členkom, alebo naštiepenoukosťou. Kto mal vedieť, že ten blbec si nevšimne poškodené zábradlie? Naozaj tobola len chvíľočka. Vždy to je len chvíľočka. A vždy sa to stane mne. 239človek ktorý zomrel predčasne vďaka mne, počas celej mojej kariéry . No ...stvorili ma zhruba- na pozemský čas- pred 5000 rokmi. Ak si to tak trochuprepočítate málo mojich „klientov" prežije 20ty rok svojho života.
Brrrr todievčisko by už mohlo odísť! Nemusí plakať, naozaj nie. Nebo plače za ňu.Takáto prietrž už inak dávno nebola. Tento sa asi naozaj nevie zmieriť sosvojim terajším stavom (viete, že keď počas pohrebu prší, dotyčný nechcel ešteumrieť?).
Ľudia sú takínevšímaví. Keby sa na chvíľu sústredila jej Duša nie len na svoj smútok, ale ajna smútok jeho Duše, videla by, cítila by, že leží na svojom vlastnom hrobespolu s ňou. Že ju objíma a bozkáva na mokré čelo. Lenže je zahľadenádo svojho žiaľu. Vyzerá, že sa každú chvíľu začne prehrabávať do zeme. Smutné.No už by mohla odísť. Som zvedavý koho ďalšieho mi pripravili. To už budeposledný. Ak mi umrie predčasne tak sa lúčim s týmto poslaním. Budem búdiťa blúdiť len tak bez cieľa a zmyslu celú večnosť. Viete vôbec čo toje? Tá večnosť? Nevedia si to predstaviť ani anjeli...
Niekto prichádza.Zdá sa, že idú k nej. Áno. Kamošky? To je jedno. Úplne jedno. Podstatnéje, aby ju odtiaľ dostali a ja môžem ísť....
To jenuuuudaaaaaaaaa. Mohol som to tušiť. Šprt. Vstane, ide do školy, ide domov,sadne ku knihám, potom za počítač a toto dookola. Jediný moment, keď somsa bál, že ho nezachránim bol jeho prvý sex. S namol opitou susedou. Horepozorujú popravu. Iste zaujímavejšie ako toto. Zas ide do školy. Nakoniec... čosa mu môže stať na ceste, ktorú prešľapal minimálne 1000 krát za tých 17 rokov?Je tam kopec semaforov. Skočím hore len na chvilinku, malililinkú chvíľku.Teraz niekedy odvisne. Pobavím sa na chudákovi Eriavalovi ako sa ho bude snažiťzachrániť. On aspoň s tým Vrahom zažíval nejakú zábavu. Ako keď ten Šprthrá Unreal Tournament alebo iné on-line hry. Pozeral ako sa ostatní anjelisnažia pomôcť uniknúť svojim zverencom, zatiaľ čo ten jeho Vrah bol šikovnejší.
Iba malúchvíľočku, keď na prechode naskočí zelená.
Už už.
Pááá pááá.
Než stihnešprejsť na druhú stranu cesty som tam Šprt...
Pískanie gúm...
Neskoro...
