Ženista
Si tam, kde máš vstup zakázaný
Ako sa len opovažuješ?
Dostal si sa na mínové pole
Do mojej hlavy a tam si nežiadaný
Pokúšam sa vyplakať ťa slzami
Vyhovoriť slovami
Vyhnať pravdou vína
Ta si tam a trháš kvietky
Pomedzi moje míny a čakáš...
Čakáš, kedy niektorá vybuchne
Leto, to leto
Vždy, keď cítim vôňu môjho krému
Spomínam na to zvláštne ochutené leto
Šestnásť sladko horkých dní
Kedy sme zamknutí v izbe zostali
Trpké čerešne čo rástli
Popri ceste nikam zbierali
Smiali sme sa nad (ne) zmyselnosťami
V dusné noci po vypitom víne
V tmavej izbe a neporiadku samilovali
V rytme nočného vlaku zaspávali
Slanou chuťou sa leto skončilo
...ďalšie bdie nad nami
Dôvod
Škoda, že ťa nechcem
Bolí to a hryzie
Viem
To svedomie...moje...tvoje...jej
Škoda, že ťa nechcem
Lebo ma poznáš
A napriek tomu miluješ
No nedá sa ľúbiť
Keď viem, čo viem
...
viem, že ťa nechcem
My dvaja
Priatelia, keď mi nalievaš
Priatelia, keď pri tebe plačem
Milenci, keď ma bozkávaš
Milenci, keď s tebou tancujem
Nepriatelia, keď inú objímaš
Nepriatelia, keď iného milujem
Spriaznené duše, keď sa usmievaš
Spriaznené duše, keď sa usmeješ
V izbe
Šepkám ti v prvej osobe možného čísla
Vlhké lži – my dvaja
Čo ďalej, čo viac, či menej si nie som istá
Na krku cítim tvoj dych
A chĺpky brady
Šmýkaš prstami po mojej saténovej košeli
Ľahko ako vzdych
Ležíme a vedieme rozhovory
Myslíme na to, čo nik z nás nehovorí
Čo znamená umenie
Píšeš mi, čo nechcem vidieť
A voláš,čo nechcem počuť
Čudujem sa čo robíš v mene
„mám ťa veľmi rád“
bozkávať a rozťahovať nohy
u milencov to má rýchly spád
...už ani to nie sme
ty ma nechceš
čo robiť máš neviem, nevieš
čo robiť mám ja nevieš tiež
pýtaš sa, či sa veľmi hnevám
plačem/klamem a „nie“ ti odpovedám
Zvrátenosť
Čaká nás nový začiatok
Len neviem či teba a či mňa
Prišla ku mne zmena
A uvedomila som si
Že opačne všetko plynie
Kým na začiatku bola túžba
V tebe teraz hynie
Máš potrebu hodnoty zmeniť
Na začiatku konca sa rozdávať
Na začiatku sme sa poznali
Na konci sa začíname spoznávať
Rozcvička
Trhala som lupene
Počítala vagóny
Kým som bežala k rieke
Bežala som sama
Po úzkej ceste
Míňala psa a bežca
Ženu, čo sedela na mieste
Na brehu
Sama
Bežala som a myslela
... rozmýšľala nad tebou
v rytme srdca
v rytme vlaku
už som nevládala
s tebou...
bežať
odbočila som a konečne videla
osamelá žena vstala a odkráčala
Viac ako láska
Zabila by som ťa
V afekte
Keď po mne prstami bubnuješ
Zadusila by som ťa
A dopichala štetcami
Keď múzy na plátne stvárňuješ
Vygumovala by som ti myšlienky
Ktoré si po tme zapisuješ
Na smrť ťa zbožňujem
Ty umenie miluješ
Tebe
Rozprávam ti o ňom
Ty mne o nej
Radíš mi a ja radím tebe
Nechcem aby si na inú myslel
... pri mne
nechceš aby som plakala pre iného
... pri tebe
tvárime sa, že máme vlastné životy
ničím hlbším nespojené
mesiac svetla a slnka tma
vždy budeš pri mne
a ja pri tebe
